Kto je to svetoobčan a kde má svoju vlasť? Je možné zjednotenie rozdielov do harmonického celku? Čo znamená skutočná sloboda podľa stoikov?
Stoicizmus, naplno prejavený v dobe Rímskeho cisárstva, preniesol z epochy helenizmu mnoho hodnotných myšlienok a jeho predstavitelia svojím konaním ukázali, že sú aplikovateľné v praktickom živote a ako sa aj v ťažkých časoch dá pomocou zmeny vnútorného nazerania, etiky a postojov vyhnúť úpadku. Spomedzi všetkých vyzdvihnime ideu „človeka – kozmopolitu“, ktorej aplikácia bola zdrojom veľkosti Rímskeho impéria.
Celá stoická náuka zhŕňa zmysel vedomého a šťastne vyrovnaného konania a vysvetľuje, že skutočnú slobodu človek zažije, ak je schopný zharmonizovať vlastnú prirodzenosť s vyššou podstatou.
V trinástej téme sa stretneme s pojmami, ako sú ataraxia (vnútorná stabilita), sloboda, úsudok, správne zásady a zoznámime sa so stoickým vnímaním Univerza, človeka a základných zákonov, ktoré sa odrážajú v oboch, a dotkneme sa aj rímskeho práva.
„Nevzdelaný človek sa prejavuje tým, že iným vyčíta to, že jemu sa vedie zle; kto sa začal vzdelávať, prejavuje sa tým, že vyčíta sebe samému; kto je úplne vzdelaný, prejavuje sa tým, že nič nevyčíta ani iným, ani sebe.“
Epiktétos